Bolo to spôsobené viacerými príčinami

Jednou bola technická revolúcia, súvisiaca s používaním železa. Železné nástroje mali oproti bronzovým, či kamenným lepšie vlastnosti a umožnili veľký rozvoj civilizácii, ktoré ich používali. Ďalšou príčinou bolo rozvíjanie otrokárskeho zriadenia. Kým predtým boli moc a práva sústredené v úzkej skupine aristokracie, s pribúdajúcim počtom otrokov sa čoraz viac ľudí stávalo slobodnými. Slobodní ľudia sa mohli venovať rôznym záujmom, ako napríklad matematike.

knihovna

Matematika medzi filozofiou a rétorikou
S veľkým počtom slobodných ľudí sa tiež rozvíjala demokracia a dôležitým sa stalo aj umenie dohodnúť sa a správne argumentovať. Matematika preto v tomto období úzko súvisela s filozofiou a rétorikou. Matematika má pritom tú výhodu, že pri určitých dohodnutých predpokladoch a postupoch je výsledok vždy na 100 percent jasný a zdôvodniteľný. Táto vlastnosť zrejme fascinovala aj antických mysliteľov a snažili sa čo najviac z týchto princípov preniesť do bežného života. Pozitívnym dôsledkom bolo rozvíjanie nových smerov matematiky, ako bola napríklad matematická logika. Vznikali matematické dôkazy, stanovili sa axiómy (tvrdenia, ktoré sú zrejmé a ktoré sa nedokazujú) a výsledky sa dokazovali odvodením z týchto axióm. Negatívom však bolo, že matematika sa tak trochu odtrhla od skúmania prírody a ostatných prírodných vied.

ocha

Život podľa matematiky..
Mnohí myslitelia tej doby si chceli životnú filozofiu stanoviť na základe matematických princípov. Keďže matematické postupy boli jednoznačné, predpokladali, že by takúto filozofiu časom prijali všetci ľudia. Ambícia to bola zaujímavá, avšak zrejme priveľká a nenaplnila sa. Ako vieme, filozofiu a bežný život ľudí počas tohto obdobia začalo viac ovplyvňovať náboženstvo. Nakoniec kresťanstvo spôsobilo, že sa matematická filozofia dostala na okraj záujmu bežných ľudí.
Kresťanská filozofia
Ukázala sa byť pre bežný staroveký život omnoho prospešnejšia a praktickejšia ako matematika a z nej odvodené filozofie. Pre mnohých ľudí náboženstvo dodnes plní úlohu určitého filozofického naplnenia a odpovedá na otázky, na ktoré ani súčasné (najmä humanitné vedy) nevedia úplne presvedčivo nájsť odpoveď. Ide napríklad o otázky morálky a správnosti morálnych postojov, či vyrovnanie sa so svojou smrťou, alebo smrťou blízkych ľudí.

Hlava xxii

Vojna ako námet na písanie je a bude stále v kurze. Po dvoch svetových vojnách, ktoré ovplyvnili celý svet a  dianie je logické, že sa knihy o tejto téme budú predávať. Ľudia sa chcú vzdelávať nielen o prvej alebo o druhej svetovej vojne, ale aj osudoch ľudí, ktorí to prežili. Autori tak neraz opisujú vlastné skúsenosti, dojmy ale aj drámy, ktorými si prešli. Niekedy sú samotné knihy napísané druhou osobou, ktorá sa na vojne nezúčastnila, ale má o nej informácie priamo od obetí.
Hlava xxii je kniha, ktorú mnohý odpisujú už po niekoľkých stranách. Podobne ako príbeh Anny Frankovej, aj ona sa odohráva v období druhej svetovej vojny. Na rozdiel od spomínaného bestselleru má v sebe inú atmosféru a aj príbeh. Väčšina kníh sa sústreďuje na nacistické hrôzy a vyhladzovanie. Hlava xxii a jej autor, Josef Heller, ponúka variáciu v podobe príbehov amerických vojakov, ktorí sa musia dennodenne zmierovať s ohrozením na ich životoch.

kniha

  • Prečo sa táto kniha, ktorí jedny milujú a druhí nenávidia ocitla v takomto prapodivnom rebríčku? Hlava xxii nie je ľahké čítanie. Treba si ozrejmiť, že príbeh ako v knihe Na západe nič nové by ste hľadali asi márne. Josef Heller je majster pera a potvrdzuje to aj štýlom ako túto knižku napísal. V dnešnej dobe možno nepopulárne, ale v nadčasovom rozmere geniálne. Dalo by sa povedať, že ak budete príbeh ignorovať, máte našliapnuté na prečítanie knihy.

  • Heller sa neobťažuje úchvatným príbehom, práve naopak. Dáva do pozornosti danú chvíľu a absurditu, ktorá odzrkadľuje celkovú atmosféru a ponúka autentický zážitok. Samozrejme, aj tu existujú dejové línie. Tie sú tak popreplietané, že sám čitateľ sa cíti zmätený a to je práve dôvod, prečo takúto hodnotnú knihu odkladá. Dalo by sa povedať, že dnes sú ľudia pohodlní, alebo čítajú iba v rámci relaxu. Táto kniha si však vyžaduje plné zanietenie a silu, aby ste dôkladne pochopili nálady, aké lomcovali vojakmi.

stíhačka

  • Pre tých, čo túto knihu odsúdia prv ako prejdú ku koncu, je to samozrejme, škoda. Ľudia sa vďaka pohodlnosti nechcú zamýšľať či preberať dôležité, no hlavne vážne spoločenské témy. Preto by sme mali pracovať na tom, aby úsilie a bolesť tých, čo majú čo povedať, nezaniklo.