Hlava xxii

Vojna ako námet na písanie je a bude stále v kurze. Po dvoch svetových vojnách, ktoré ovplyvnili celý svet a  dianie je logické, že sa knihy o tejto téme budú predávať. Ľudia sa chcú vzdelávať nielen o prvej alebo o druhej svetovej vojne, ale aj osudoch ľudí, ktorí to prežili. Autori tak neraz opisujú vlastné skúsenosti, dojmy ale aj drámy, ktorými si prešli. Niekedy sú samotné knihy napísané druhou osobou, ktorá sa na vojne nezúčastnila, ale má o nej informácie priamo od obetí.
Hlava xxii je kniha, ktorú mnohý odpisujú už po niekoľkých stranách. Podobne ako príbeh Anny Frankovej, aj ona sa odohráva v období druhej svetovej vojny. Na rozdiel od spomínaného bestselleru má v sebe inú atmosféru a aj príbeh. Väčšina kníh sa sústreďuje na nacistické hrôzy a vyhladzovanie. Hlava xxii a jej autor, Josef Heller, ponúka variáciu v podobe príbehov amerických vojakov, ktorí sa musia dennodenne zmierovať s ohrozením na ich životoch.

kniha

  • Prečo sa táto kniha, ktorí jedny milujú a druhí nenávidia ocitla v takomto prapodivnom rebríčku? Hlava xxii nie je ľahké čítanie. Treba si ozrejmiť, že príbeh ako v knihe Na západe nič nové by ste hľadali asi márne. Josef Heller je majster pera a potvrdzuje to aj štýlom ako túto knižku napísal. V dnešnej dobe možno nepopulárne, ale v nadčasovom rozmere geniálne. Dalo by sa povedať, že ak budete príbeh ignorovať, máte našliapnuté na prečítanie knihy.

  • Heller sa neobťažuje úchvatným príbehom, práve naopak. Dáva do pozornosti danú chvíľu a absurditu, ktorá odzrkadľuje celkovú atmosféru a ponúka autentický zážitok. Samozrejme, aj tu existujú dejové línie. Tie sú tak popreplietané, že sám čitateľ sa cíti zmätený a to je práve dôvod, prečo takúto hodnotnú knihu odkladá. Dalo by sa povedať, že dnes sú ľudia pohodlní, alebo čítajú iba v rámci relaxu. Táto kniha si však vyžaduje plné zanietenie a silu, aby ste dôkladne pochopili nálady, aké lomcovali vojakmi.

stíhačka

  • Pre tých, čo túto knihu odsúdia prv ako prejdú ku koncu, je to samozrejme, škoda. Ľudia sa vďaka pohodlnosti nechcú zamýšľať či preberať dôležité, no hlavne vážne spoločenské témy. Preto by sme mali pracovať na tom, aby úsilie a bolesť tých, čo majú čo povedať, nezaniklo.

Hlava xxii
4.2 (84%)5