Dá sa žiť rýchlo, no pokojne?

Minule som sa tak zamyslel (ja sa totiž rád tak zamýšľam) nad tým, či človek môže žiť hekticky, no zároveň mať akýsi vnútorný pokoj. Nie som si istý, či som na niečo pokrokové a svetaborné prišiel, no na druhej strane si myslím, že ja to zvládam celkom na úrovni. Keď so si tak premietol dvoj deň, následne týždeň a mesiac, uvedomil som si, že od rána do večera behám hore dole, lietam dole hore a tak ďalej. Keď nepracujem, tak niečo upratujem, starám sa o moje zvieratá, robím na záhrade a večer si líham do postele s myšlienkami, čo všetko musím stihnúť urobiť na druhý deň.Žena superhrdinka.jpg
 
Sem – tam, príde chvíľka, kedy mám pocit, že som naozaj unavený, vyťažený a že už proste nevládzem. Na druhej strane som si však uvedomil, že táto moja stopercentná aktivita, mi do života prináša akýsi pokoj. Nemám sa kedy nudiť, nemám čas premýšľať nad hlúposťami a čo je hlavné, netrápim sa kvôli zbytočnostiam, ktoré aj tak zmeniť nedokážem. Možno ešte stále nechápete, prečo píšem to, čo píšem. V podstate som si asi povedal, že toto svoje zamyslene pošlem od sveta. Niekomu možno pomôže. Napríklad niekomu, ako som ja, ktorý neustále premýšľa nad tým, či by nemal trošku spomaliť. Podľa mňa, by každý mal vedieť, čo mu v živote vyhovuje, čo mu prináša uspokojenie a čo ho naopak stresuje. V mojom prípade ma naozaj stresuje viac to, keď nemám čo robiť alebo keď si poviem, že by som si mal aspoň jeden deň odpočinúť. Potom si večer ľahnem do postele a nemôžem zaspať, pretože vám veľa energie a k tomu strašne veľa myšlienok o tom, čo všetko som mohol počas dňa spraviť, no ja som to nespravil.rýchlosť svetla.jpg
 
Viem, že som vám nepriniesol žiadnu vedeckú štúdiu alebo jednoznačný a zaručený recept na šťastný život. Dúfam však v to, že vám tieto riadky, možno v niečom trošku otvoria oči. Minimálne v tom, že treba žiť tak, ako chcete. A ak vám to vyhovuje takéto rýchle, tak sa nesnažte nič nasilu meniť.